Nedeľa, 17. decembra 2017 (Kornélia)

História

Základy nášho gymnázia siahajú až do 17.storočia. Bola to veľmi zložitá doba. Habsburgovci svojou úspešnou sobášnou politikou získavali hegemóniu nad rozsiahlou časťou Európy. Proti tomuto postupu sa vytvára pestrá koalícia štátov. Dáni, Švédi a Holanďania, ktorí podporujú kniežatá v Svätej rímskej ríši nemeckého národa a aj v rakúskej monarchii. Tento konflikt neskôr prerastie do 30-ročnej vojny v rokoch 1618-1648. Jeden z najvačšich problémov v Európe je otázka náboženstva.

Školstvo bolo jedným z najúčinnejších nástrojov, ako presvedčiť druhú stranu o svojej pravde. V roku 1526 sa stalo Uhorsko súčasťou Habsburgskej monarchie. Bratislava je jeho hlavným mestom. Habsburgovci boli tradične katolícky rod a rád jezuitov mal zastaviť šírenie reformačných myšlienok. Ferdinand II. suhlasí s iniciatívou ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmáňa, ktorý dňa 11. 9. 1626 vydáva zakladaciu listinu bratislavského jezuitského gymnázia Collegium Posoniense.

Vyučovanie začalo 5. 11. 1626 v dvoch triedach so 48 žiakmi. Vyučovanie bolo bezplatné, ale žiaci si museli doniesť drevo na kúrenie. Vyučovala sa latinčina, v piatom roku literatúra a v poslednom rétorika. Žiaci vo voľnom čase organizovali verejné dišputy a hrali divadlo. Štúdium bolo len pre chlapcov.

Do roku 1714 sa vyučovalo na Kapitulskej ulici v nájomných domoch, neskôr v kláštornej budove. Neskôr bolo gymnázium premiestnená do bývalej evanjelickej školy na Kostolnej ulici č. 1. Tam bolo do roku 1777.

V nasledujúcich obdobiach je život školy úzko spätý s politickou atmosférou. 18-krát sa zmení názov školy, niekoľkokrát vyučovací jazyk, cieľ aj charakter predmetov.

Pre školu významné roky:

1773 Mária Terézia a Jozef II. vydávajú Ratio educationis - nový školský poriadok. Škola sa stáva štátnou. Pribudnú nové predmety, ako živé jazyky, prírodopis, geografia, dejiny Uhorska, matematika a pod.
1786-87 škola sa presťahovala do zrenovovaného kláštora klarisiek
1778-80 na škole študovali J. Sklenár a A. Bernolák
1812-1950 štát kvôli zlej finančnej situácii prenechá školu benediktínom, začne silný maďarizačný tlak
1845 vyučovacím jazykom sa stala maďarčina
1848-1849 škola je definitívne poštátnená a prechádza na 8-ročné gymnázium
1851 prvé maturity
1850-1853 na škole pôsobí M. Hattala (jeden z tvorcov slovenskej gramatiky)
1856-1859 M. Čuleň pôsobí ako matematik
1861 po páde Bachovho absolutizmu je gymnázium pomaďarčované
1874 prvé dievča - externistka pristúpi ku skúškam
1898 škola organizuje atletické preteky
škola sa presťahovala do súčasnej budovy (architektom tejto secesnej budovy je E. Lechner)
2008-2010 škola sa dočasne presťahovala na Račiansku ulicu z dôvodu rekonštrukcie historickej budovy

Iná verzia histórie

Prvá zmienka o našom gymnáziu je z roku 1626, keď dňa 11. septembra na podnet arcibiskupa Petra Pázmáňa vzniklo jezuitské gymnázium Collegium Posoniense. Vyučovanie sa začalo 5. 11. 1627 vo dvoch triedach.

V 18. storočí sa vžil názov Gymnasium Cardinalitium (arcibiskupské gymnázium), vyučovanie viedli profesori rôznych národností. Za vlády Márie Terézie bolo gymnázium poštátnené, vyučovalo sa v duchu výchovy "užitočných občanov, prakticky a primerane vzdelaných pre spoločenské postavenie". Bola tu veľká škála predmetov: všeobecne potrebných, všeobecne užitočných a vedľajších. Vylúčila sa trstenica a potláčali sa "hrubé excesy" - vystupovanie na verejnosti iba v košeliach, fajčenie a návšteva kaviarní.

Jozef II. v roku 1784 určil nemčinu za vyučovací jazyk, slovenčina s maďarčinou boli pomocné jazyky. V tomto období u nás študoval aj A. Bernolák. Po porážke maďarskej revolúcie slovenčinu vyučuje M. Hattala.

V roku 1851 boli prvé maturitné skúšky, začala sa vyučovať telesná výchova. Po páde Bachovho absolutizmu bola škola pomaďarčená. Navštevovali ju iba chlapci, ale boli prijaté aj tri dievčatá na externé štúdium. Zaviedlo sa vyučovanie francúzštiny a angličtiny. Roku 1908 sa škola presťahovala do novej secesnej budovy na Grösslingovej 40, ktorú postavil E. Lechner.

Počas 1. sv. vojny slúžila budova ako nemocnica. Po vzniku ČSR sa všetky predmety vyučovali v slovenskom jazyku. Výchovy slovenskej inteligencie sa ujali českí profesori. V tom čase sa gymnázium volalo Masarykovo štátne reálne gymnázium. Počet žiakov narástol až na tisíc. Postupne sa zveľaďoval areál školy, vzniklo tu aj klzisko. Zakladali sa krúžky, ako abstinentský, dramatický, šachový, fotografický a šermiarsky. Organizovali sa splavy po Dunaji až do Istambulu. Po rozdelení ČSR a vzniku Slovenského štátu sa vyučovanie nesie v "nacionálnom a klerikálnom duchu".

Počas 2. sv. vojny tu bola umiestnená nemocnica Červenej armády. Po príchode komunizmu sa zakladá SZM, organizujú sa brigády. Gymnázium sa stalo výberovou školou tretieho stupňa. Neskôr vznikla I. Večerná škola pre pracujúcich.

V septembri roku 1959 bola škola pomenovaná po svojom bývalom žiakovi, komunistickom pedagógovi Alexandrovi Markušovi. Žiaci dosahovali úspechy v matematickej a fyzikálnej olympiáde, ale aj na Hviezdoslavovom Kubíne (M. Lasica, B. Turzonovová).

Jedno desaťročie škola strávila na Vazovovej ulici 38, odkiaľ sa vrátila naspäť do pôvodnej budovy v lete 1970. Od roku 1972 niesla názov Gymnázium Alexandra Markuša. Počnúc rokom 1977 sa triedy členia na prírodovedné s matematicko-fyzikálnym zameraním a neskôr na prírodovedné s rozšíreným vyučovaním matematiky, od 1980 aj na triedy so zameraním na programovanie. Vytvárajú sa priaznivé podmienky pre nadaných žiakov na matematiku, ktorých učia aj externí profesori z vysokých škôl. Škola začína organizovať korešpondenčný seminár Pikomat. V roku 1987 sa otvára experimentálna matematická trieda pre deti už od piateho ročnáka ZŠ (ako prvá v Československu).

Od roku 1988 sa sa každoročne konajú Olympijské hry Gamča.

Copyright © 2007-2014 www.gamca.sk